[ホームページに戻る] [目次に戻る] [Al Esperanta Enhavo]

アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「エキノコックス症」
アイヌタイムズ第64号(2016年4月7日 アイヌ語ペンクラブ発行)3ページ~6ページから抜粋



Ekinokokkusu-syou
エキノコックス症
エキノコックス症
Ekinokokozo

注)アイヌタイムズの版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。
La eldonrajto de AinuTimes apartenas al Ajnu-lingva PEN-Klubo.

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
Ruĝa litero estas ajnu-lingva.
2. 赤字のイタリック文字は、日本語由来のアイヌ語外来語です。
Ruĝa kaj kursiva litero estas la fremdvorto originanta el la japana lingvo.

3.
外来語は、日本語ローマ字の99式ローマ字方式で表記しています。
La fremdvorto estas skribita laŭ la maniero "99-siki roomaĵi (japane)" de japana latina litero.
4. 緑字は、エスペラント(語)です。
Verda litero estas Esperanta.
Nigra litero estas japana.


Hokkaidou or ta Ekinokokkusu-syou sekor a=ye tasum an ruwe ne.
北海道 オッタ エキノコックス症 セコㇿ ア・イェ タスㇺ アン ルウェ ネ。
北海道には、エキノコックス症という病気があります。
En (la japana norda granda insulo) Hokkajdo ekzistas la malsano ekinokokozo.

Samormosir ta néwaanpe eramuoka utar moyo.
サモロモシッタ ネワアンペ エラムオカ ウタㇻ モヨ。
道外ではあまり聞かれないものです。
En Japanio ekster Hokkajdo oni malofte aŭdas pri ĝi.

Ekinokokkusu sekor a=ye p (kiseityuu) huype (kanzoo) or oma akusu, ne tasum a=kar.
エキノコックス セコㇿ ア・イェ ㇷ゚ (寄生虫) フイペ (肝臓) オㇿ オマ アクス、ネ タスㇺ ア・カㇻ。
エキノコックスという名前の寄生虫が主に肝臓に寄生して、この病気になります。
La parazito ekinokoko ĉefe parazitas en hepato, kaj pro tio la malsano aperas.

Kespa an kor Hokkaidou or ta waniw pakno tasum utar a=pa ruwe ne.
ケㇱパ アン コㇿ 北海道 オッタ ワニウ パㇰノ タスㇺ ウタㇻ ア・パ ルウェ ネ。
道内では毎年10数名の患者が見つかっています。
En Hokkajdo oni trovas dekkelkajn malsanulojn de ekinokokozo ĉiujare.

http://www.iph.pref.hokkaido.jp/kansen/402/data.html

Ekinokokkusu ranma cironnup neya erum neya oro oma p ne ruwe ne.
エキノコックス ランマ チロンヌㇷ゚ ネヤ エルㇺ ネヤ オロ オマ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。
エキノコックスは、主にキツネと野ネズミに寄生しています。
En la naturo ekinokoko parazitas ĉefe vulpon kaj kampomuson.

Néwaanpe cironnup kankan or un an wa tamago (ponpon tamanum) sanke wa, si tura eosoma ruwe ne.
ネワアンペ チロンヌㇷ゚ カンカン オルン アン ワ 卵 (ポンポン タマヌㇺ) サンケ ワ、シ トゥラ エオソマ ルウェ ネ。
キツネの腸に寄生して卵をうみ、その卵が糞と一緒に排泄されます。
Ĝi parazitas en vulpa intesto kaj tie ellasas la ovojn. La ovoj estas eliminitaj kun la feko.

Erum niya tura ne tamago e yakun, oro un ne tamago ponpon kikir ne yaykar wa, huype or oma ruwe ne.
エルㇺ ニヤ トゥラ ネ 卵 エ ヤクン、オロ ウン ネ 卵 ポンポン キキㇼ ネ ヤイカㇻ ワ、フイペ オㇿ オマ ルウェ ネ。
野ネズミが木の芽等と一緒にこの卵を食べると、野ネズミの体の中で卵がかえって幼虫となり、肝臓に寄生します。
Se kampomuso manĝas la ovojn kun arbaj burĝonoj kaj aliaj, en la korpo la ovoj estas elkovitaj kaj fariĝas la larvoj. Fine ili parazitas en la hepato.

Ne erum cironnup e yakun, ne cironnup kankan or un ne kikir sukup wa poro ruwe ne.
ネ ヒ タ カパッタッニ ハㇺ アシンノ ヘトゥㇰパ ルウェ ネ。 ホㇱキノ アシㇼ ハㇺ チュプ ワネ エルㇺ チロンヌㇷ゚ エ ヤクン、ネ チロンヌㇷ゚ カンカン オルン ネ キキㇼ スクㇷ゚ ワ ポロ ルウェ ネ。
この幼虫が寄生している野ネズミをキツネが食べると、キツネの腸の中で幼虫が成虫になります。
Se vulpo manĝas la kampomuson parazititan de la larvoj, en la vulpa intesto la larvoj fariĝas imaginoj.

Seta ne yakka cironnup néno an wa, oro un Ekinokokkusu oka erum e yakun, ne seta or Ekinokokkusu seityuu oma ruwe ne.
セタ ネ ヤッカ チロンヌㇷ゚ ネノ アン ワ、オロ ウン エキノコックス オカ エルㇺ エ ヤクン、ネ セタ オㇿ エキノコックス 成虫 オマ ルウェ ネ。
また、犬もキツネと同様に、エキノコックスに感染した野ネズミを食べることにより、エキノコックスの成虫が寄生します。
Kaj ekinokokaj imaginoj parazitas hundon kiel vulpon sammaniere, ke la hundo manĝas kampomuson parazititan de ekinokokoj.

Aynu utar anakne, oro Ekinokokkusu tamago us kina neya wakka neya yaykoeramewnin no e hi ta, oro Ekinokokkusu oma p ne ruwe ne. Orowano, ne tamago us askepeci wano Ekinokokkusu oma p ne ruwe ne.
アイヌ ウタㇻ アナㇰネ、オロ エキノコックス 卵 ウㇱ キナ ネヤ ワッカ ネヤ ヤイコエラメウニン ノ エ ヒ タ、オロ エキノコックス オマ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。 オロワノ、ネ 卵 ウㇱ アㇱケペチ ワノ エキノコックス オマ ㇷ゚ ネ ルウェ ネ。
人間は、エキノコックスの卵に汚染された山菜や沢水などを直接口にしたり、卵が付着した手指を介して感染します。
Homoj infektiĝas je ekinokokozo, kiam ili rekte manĝas montajn sovaĝajn legomojn aŭ trinkas riveretan klaran akvon, kie estas ekinokokaj ovoj. Ankaŭ kiam manoj kaj fingroj portas la ovojn senkonscie.

Aynu utar erum néno an wa, Ekinokokkusu ponpon kikir huype or oma ruwe ne.
アイヌ ウタㇻ エルㇺ ネノ アン ワ、エキノコックス ポンポン キキㇼ フイペ オㇿ オマ ルウェ ネ。
野ネズミと同様にエキノコックスの幼虫が肝臓に寄生します。
La ekinokokaj larvoj parazitas en homa hepato kiel en kampomusa.

Ne tasum koturse kur orowa oya utar koturse ka somo ki. Erum orowa aynu koturse ka somo ki.
ネ タスㇺ コトゥㇽセ クㇽ オロワ オヤ ウタㇻ コトゥㇽセ カ ソモ キ。エルㇺ オロワ アイヌ コトゥㇽセ カ ソモ キ。
人から人に感染したり、野ネズミから人に感染することはありません。
Ne povas esti, ke homo estas infektita de infektito aŭ estas infektita de kampomuso.

Ekinokokkusu tamago 0.03 mm pakno síno pon pe ne wa, a=nukár eaykap.
エキノコックス 卵 0.03mm パㇰノ シノ ポン ペ ネ ワ、ア・ヌカㇻ エアイカㇷ゚。
エキノコックスの卵は、直径0.03mmの球体で見えません。
La ekinokoka ovo estas tre eta sfero kun diametro de 0.03 mm, tial oni ne povas vidi ĝin per la nudaj okuloj.

Aep a=sesekka ka ki (60 do akkari, 10 pun akkari), yaske=an ka ki yakun, Ekinokokkusu-syou tasum i=koturse ka somo ki.
アエㇷ゚ ア・セセッカ カ キ (60℃ アッカリ、10分 アッカリ)、ヤㇱケ・アン カ キ ヤクン、エキノコックス症 タスㇺ イ・コトゥㇽセ カ ソモ キ。
十分な加熱(60℃10分以上)や水洗い(手洗い)で、感染を防ぐことができます。
Sufiĉa varmigo (pli ol 10min. ĉe 60℃) kaj lavado (de manoj kaj fingroj) malhelpas infekton.

A=utári or Ekinokokkusu oma yakka, atpake ta a=erámpewtek pe ne ruwe ne.
ア・ウタリ オㇿ エキノコックス オマ ヤッカ、アッパケ タ ア・エラㇺペウテㇰ ペ ネ ルウェ ネ。
人にエキノコックスが感染しても、すぐには自覚症状がありません。
Eĉ se oni infektiĝas je ekinokokozo, ne tuj aperas konstateblaj simptomoj.

Hempak pa wano wan ikasma hempak pa pakno an utur ta, a=honí wen ka ki, sekukke ka ki ruwe ne.
ヘンパㇰ パ ワノ ワン イカㇱマ ヘンパㇰ パ パㇰノ アン ウトゥッタ、ア・ホニ ウェン カ キ、セクッケ カ キ ルウェ ネ。
数年から10数年の潜伏期を経て、上腹部の不快感や膨満感が現れます。
Post inkubacidaŭro, kiu estas inter jaroj kelkaj kaj dekkelkaj, aperas malagrabla kaj ŝvelada sento de epigastro.

Uwepak ta a=huype wen wa sinki=an ka ki, oudan an ka ki.
ウウェパㇰ タ ア・フイペ ウェン ワ シンキ・アン カ キ、黄疸 アン カ キ。
しだいに肝機能障害に伴うだるさや黄疸等の症状が現れます。
Al la infektito pli kaj pli aperas laciĝo kaj iktero k. a. pro hepata insuficienco.

An ayne no an yakun, néwaanpe a=yukrami or neya a=noype or neya oma wa, mosirhoppa utar ka oka ruwe ne.
アナイネ ノ アン ヤクン、ネワアンペ ア・ユㇰラミ オㇿ ネヤ ア・ノイペ オㇿ ネヤ オマ ワ、モシㇼホッパ ウタㇻ カ オカ ルウェ ネ。
放っておくと肺や脳に病巣が転移したり、命にかかわることもあります。
Se tiu infektito ne estas kuracata, fokuso de la malsano povas metastazi al pulmo aŭ cervo, aŭ tiu povas morti.

Ekinokokkusu-syou a=isámka easkay tasum ne kusu, túnasno néwaanpe a=pa wa a=tusáre yak pirka.
エキノコックス症 ア・イサㇺカ エアㇱカイ タスㇺ ネ クス、トゥナㇱノ ネワアンペ ア・パ ワ ア・トゥサレ ヤㇰ ピㇼカ。
エキノコックス症は、予防できる病気であり、早期発見、早期治療が大切です。
Ekinokokozo estas preventebla malsano, tial frua trovo kaj kuraco estas grava.

Oro Ekinokokkusu oma kuni ramu utar anak usa sityouson or ta kenkou-sindan (ketueki-kensa) an kusu pirkano nukar-ar yak pirka.
オロ エキノコックス オマ クニ ラム ウタㇻ アナㇰ ウサ 市町村 オッタ 健康診断 (血液検査) アン クス ピㇼカノ ヌカラㇻ ヤㇰ ピㇼカ。
感染のおそれがある方は、各市町村が実施する健康診断(血液検査)を積極的に受診しましょう。
Se vi timas pri via infektebleco, aktive prenu sanekzamenon (sangoteston) efektivigatan de ĉiu municipo, mi petas.


アイヌ語の表記は、基本的には『アコㇿイタㇰ アイヌ語テキスト1』(1994)の表記法に従っています(例外もあり)。アイヌ語例外アクセントには、ローマ字にアクセント記号を付けました。外来語のローマ字表記(斜体)は、表記を統一せず執筆者に一任しました。(ここの掲載文については、日本語は公益社団法人・日本ローマ字会の99式ローマ字表記法に準拠してます。)固有名詞の先頭文字は大文字としました。また、ローマ字の文頭文字も大文字にしました。



アイヌタイムズをご購入していただける方がお知り合いでいらっしゃいましたら、お声をかけていただけると大変うれしく思います。

(購読連絡先:〒055-0101 北海道平取町二風谷80-25 萱野志朗宛)

ĉetu nian la ajnuan gazeton "Ainutimes", ni petas.
Abonkotizo: 1500 enoj 4 numere (nur ajnua versio),
2300 enoj 4 numere (ajnua kaj japana versio)

Varbu la ajnu-lingvajn kontribuojn de legantoj, ni petas.
La temo, la formo, la paĝoj estas libera, kaj ni povas helpi viajn komponaĵojn.
(Kontakto) Poŝtkodo: 047-0033,
Adreso: HAMADA Takaŝi
1-32-136, Tomioka, Otaru-ŝi, Hokkajdo,
e-poŝto: (japane),
TTT-ejo: https://otarunay.at-ninja.jp/taimuzu.html (japane)

Se vi kontaktu Esperante, jene.
e-poŝto: (Hokkajda Esperanto-Ligo)


[目次に戻る] [ホームページに戻る] [Al Esperanta Enhavo]