[フォント選択1] [フォント選択2]
[ホームページに戻る] [目次に戻る] [Al Esperanta Enhavo]
アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「有珠山が噴火しました」
(第15号、2000年(平成12年)9月20日(水)アイヌ語ペンクラブ発行 8~10ページ引用)
(第15号日本語版、12月20日(水)アイヌ語ペンクラブ発行 3~4ページ引用)

Usu-nupuri (Usu-zan) opus ruwe ne
ウス-ヌプリ (有珠山) オプㇱ ルウェ ネ

有珠山が噴火しました
La monto Us-nupuri (Usu-zan) erupcias


注)版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。
La kopirajton havas Aynu-go-PEN-Krabu.

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
NOTO)1. Ruĝaj literoj estas latenaj aŭ la japanaj KATAKANA aine.
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。 相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
2. Ruĝaj kursivaj literoj estas pruntovortoj el japana lingvo. Aine ne troviĝas adekvataj vortoj.
3. 外来語は、日本語ローマ字の訓令式ローマ字で表記しています。
3. La fremdvorto estas skribita laŭ la maniero "kunrei-siki roomaĵi (japane)" de japana latina litero.
4. 山形記号「^」は、日本語の長母音を示しています。
4. Literoj kun "ĉapelo" aŭ "cirkumflekso" estas longaj vokaloj de du moraoj longe japane.

5. 緑字は、エスペラント(語)です。
5. Verda literoj estas Esperantaj.

5. Nigra litero estas japana.


2000 pa 3 cup kese ta, te pakno Ap-ta maciya (Abuta-tyô) or ta sirmo a korka, sine an hi wano sirsimoye kaspa hi a=oyamokte ruwe ne.
2000 パ 3 チュㇷ゚ ケセ タ、 テ パㇰ ノ アㇷ゚-タ マチヤ (虻田町) オッタ シㇼモ ア コㇿカ、 シネ アン ヒ ワノ シㇼシモイェ カㇱパ ヒ ア・オヤモㇰテ ルウェ ネ。

2000年3月末、虻田町は今まで大地は静かであったけれども、どういうわけだかある時から地震が起こりすぎるので不思議に思いました。
En la fino de marto en 2000, kutime estas senmova la tero en la urbo Ap-ta maciya (Abutatyo), sed ekde iam tertremo tro okazis, tial oni pensis, ke estas strange.

Kesto an kor sirsimoye kus, ne maciya or un utar kira pa ruwe ne.
ケㇱト アン コㇿ シㇼシモイェ クㇱ、 ネ マチヤ オㇿ ウン ウタㇻ キラ パ ルウェ ネ。

何日も地震が起きたので、町の住人が逃げました。
Ekde tiam kelkaj tagoj tertremo tro okazis, tial la urbo loĝanto rifuĝas.

Okake ta, 2000 pa 3 cup 31 to ta Us-nupuri (Usu-zan) opus ruwe ne.
オカケ タ、 2000 パ 3 チュㇷ゚ 31 ト タ ウㇱ-ヌプリ (有珠山) オプㇱ ルウェ ネ。

そのあと、2000年3月31日に有珠山が噴火しました。
Poste en 31-a de marto en 2000, la monto Us-nupuri (Usu-zan) erupcias.

Us-nupuri (Usu-zan) anak te pakno arwan suy opus sekor a=ye ruwe ne.
ウㇱ-ヌプリ (有珠山) アナㇰ テ パㇰノ アㇻワン スイ オプㇱ セコㇿ ア・イェ ルウェ ネ。

有珠山は、今まで、7回の噴火があったと言われています。
Oni diras, ke ĝis nun la monto Us-nupuri (Usu-zan) erupciis sep fojojn.

1663 pa ta, opus híne cise uhuy wa asiknen isam.
1663 パ タ、 オプㇱ ヒネ チセ ウフイ ワ アシㇰネン イサㇺ。

1663年には、噴火して、家が焼失して5人亡くなりました。
En la jaro 1663, erupciis, la domoj forbruliĝis kaj kvin homoj mortis.

1769 pa ta, nupuri opus wa apehe rap kusu, poronno cise uhuy ruwe ne.
1769 パ タ、 ヌプリ オプㇱ ワ アペヘ ラㇷ゚ クス、 ポロンノ チセ ウフイ ルウェ ネ。

1769年には、火砕流があって、家が焼失しました。
En la jaro 1769, la fajr-erupcio troviĝis kaj la domoj forbruliĝis.

1822 pa ta, opus apehe rap wa Ap-ta kotan a=arustekka wa wániw erehotnen isam.
1822 パ タ、 オプㇱ アペヘ ラン ワ アㇷ゚ータ コタン ア・アルㇱテッカ ワ ワニウ エレホッネン イサㇺ。

1822年には、火砕流があって、虻田集落が全滅し、50名亡くなりました。
En la jaro 1822, la fajr-erupcio troviĝis, la vilaĝo Ap-ta kotan komplete detruiĝis kaj kvin-dek homoj mortis.

Orwano opus kusu 1853 pa ta Ôusu an wa 1910 pa ta Mêzisinzan an wa 1944 pa ta Syôwasinzan an ruwe ne.
オㇿワノ オプㇱ クス 1853 パ タ 大有珠 アン ワ 1910 パ タ 明治新山 アン ワ 1944 パ タ 昭和新山 アン ルウェ ネ。

その後、噴火で1853年には大有珠ができ、1910年には明治新山ができ、1944年には昭和新山ができました。
Poste en 1853 la monto Oousu aperis, en 1910 la monto Meezisinzan aperis kaj en 1944 la monto Syowasinzan aperis.

1822 pa ta, Ap-ta kotan un utar anak, hoskino nupuriopus hi ta anakne kira pa korka, wan to pakno síran i ta "tane pirka nankor" sekor yaynu kor hosippa ruwe ne.
1822 パ タ、 アㇷ゚-タ コタン ウン ウタㇻ アナㇰ、 ホㇱキノ ヌプリオプㇱ ヒ タ アナㇰネ キラパ コㇿカ、 ワン ト パㇰノ シラニ タ 「タネ ピㇼカ ナンコㇿ」 セコㇿ ヤイヌ コㇿ ホシッパ ルウェ ネ。

1822年には、虻田の住民は、最初に火山の噴火があったときは避難しましたが、10日ほど経ったときに「もういいだろう」と考えて戻りました。
En 1822, la loĝantoj de la vilaĝo Ap-ta kotan rifuĝis kiam la monto erupciis en 1-a fojo kaj post ĉirkaŭ 10 tagoj, ili pensis, "Jam bone." kaj revenis hejmen.

Korka kannasuy nupuriopus kusu, inne utar isam ruwe ne.
コㇿカ カンナスイ ヌプリオプㇱ クス、 インネ ウタㇻ イサㇺ ルウェ ネ。

しかし再び火山が噴火したので、多くの人が亡くなりました。
Sed la monto re-erupciis, tial multaj homoj mortis.

Arsuy nupuriopus kor, orowano sirmo pekor a=nukar yakka sonno ka iyaykipte ruwe ne.
アㇻスイ ヌプリオプㇱ コㇿ、 オロワノ シㇼモ ペコㇿ ア・ヌカㇻ ヤッカ ソンノ カ イヤイキㇷ゚テ ルウェ ネ。

一度火山が噴火すると、その後静かなように見えても、本当に危ないのです。
Se monto eruptas unufoje, eĉ se oni trovas, ke estas senmove, cetere tio estas vere danĝera.

Unzenhugendake ka neno an pe ne.
雲仙普賢岳 カ ネノ アン ペ ネ。

雲仙普賢岳でも同じでした。
La okazo pri la japana-monto Unzenhugendake estas sama.

1822 pa ta, Us-nupuri (Usu-zan) oruspe anak yúkar or ta ka a=ye hawe ne.
1822 パ タ、 ウㇱ-ヌプリ (有珠山) オルㇱペ アナㇰ ユカㇻ オッタ カ ア・イェ ハウェ ネ。

1822年に噴火した有珠山の話はユーカラの中にも言われてます。
En 1822, la informo pri eruptinta Us-nupuri (Usu-zan) estas parolita en la aina-genta rakonto-versaĵo Jukaro.

Siraw-o-i (Siraoi) un Aynu-minzoku-hakubutukan anak kenkyûhôkokusyo dai 4 gô (iye-inep(4)) ka ta ne yúkar nuye ruwe ne.
シラウォイ (白老) ウン アイヌ民族博物館 アナㇰ 研究報告書 第4号 (イイェ-イネㇷ゚(4)) カ タ ネ ユカㇻ ヌイェ ルウェ ネ。

白老のアイヌ民族博物館の研究報告書第4号に、そのユーカラが書かれています。
En Siraw-o-i (Siraoi) un Aynu-minzoku-hakubutukan (Muzeo pri aina-gento), oni publikis la Jukaron en Kenkyuu-hookokusyo iye-inep(4). (n-ro 4 de raportaĵo de studo.)

Ne yúkar or ta, annoski wano opus nupuri, opus apehe rap wa Ap-ta kotan a=uska.
ネ ユカㇻ オッタ、 アンノㇱキ ワノ オプㇱ ヌプリ、 オプㇱ アペヘ ランワ アㇷ゚-タ コタン ア・ウㇱカ。

そのユーカラには、真夜中から噴火した山の噴火した火が虻田の集落を消し、
En la jukaro, ekde plena nokto, fajraĵoj el la erupciinta monto falis kaj la vilaĝo Ap-ta kotan perdiĝis.

Ap-ta kotan orowa kira wa arpa p anak, atuy or un terke p uhuy suma neya piyota neya rap kusu sapa uhuy híne, rawoterke yakka atuy wakka ruki ayne hon pisese, sekor an pe a=nuye ruwe ne.
アㇷ゚-タ コタン オロワ キラ ワ アㇻパ ㇷ゚ アナㇰ、 アトゥイ オルン テㇾケ ㇷ゚ ウフイ スマ ネヤ ピヨタ ネヤ ラン クス サパ ウフイ ヒネ、 ラウォテㇾケ ヤッカ アトゥイ ワッカ ルキ アイネ ホン ピセセ、 セコラン ペ ア・ヌイェ ルウェ ネ。

虻田の集落から、逃げた者は、海に飛び込んでも頭が焼け、飛びこんでも、海水を飲んで、腹を一層ふくらましたと書かれてます。
La homoj, kiu rifuĝis de la vilaĝo Ap-ta kotan, saltis en maro, sed fajriantaj ŝtonoj kaj vulkanpolvoj kaj aliaj falis, tial la kapoj fajris.
Eĉ homoj, kiu saltis, trinkis maran akvon, finfine ŝveligis siaj abdomenoj, tiel estas skribita.


Tanpa ta anakne utari opitta yayitupare kusu, nen ka somo ray ruwe ne.
タンパ タ アナㇰネ ウタリ オピッタ ヤイトゥパレ クス、 ネン カ ソモ ライ ルウェ ネ。

今年は(地元の)みんなが注意したので誰も死にませんでした。
En nuna jaro, la ĉiuj loĝantoj atentas, tial neniu mortas.

To-ya maciya (Tôyako-onsentyô) cuppok ta an nupuri utorsam wa opus.
ト-ヤ マチヤ (洞爺湖温泉町) チュッポㇰ タ アン ヌプリ ウトㇿサㇺ ワ オプㇱ。

洞爺の町(洞爺湖温泉町)の西の山麓から噴火がありました。
Erupcias disde la flanko de monto en la direkto al okcidento de la urbo To-ya maciya (Tooyako'onsen-tyoo).

3200 mêtoru pakno supuya at pe ne ruwe ne.
3200 メートル パㇰノ スプヤ アッ ペ ネ ルウェ ネ。

噴煙の高さは3200mでした。
Fumis ĝis altaj 3200 metroj.

16000 pakno oka utar kira pa ruwe ne.
16000 パㇰノ オカ ウタㇻ キラ パ ルウェ ネ。

一万六千人の人が避難しました。
Ĉirkaŭ dek ses mil homoj rifuĝis.

To-ya maciya or ta sések toy wakka an wa, nupuri ouske ta an cise a=perpa ka ki, terke suma tomo osma ka ki ruwe ne.
ト-ヤ マチヤ オッタ セセㇰ トイ ワッカ アン ワ、 ヌプリ オウㇱケ タ アン チセ ア・ペㇾパ カ キ、 テㇾケ スマ トモ オㇱマ カ キ ルウェ ネ。

洞爺の町(洞爺湖温泉町)では、大きな熱泥流があって、それで山のふもとにある家が壊されたり、飛んだ石が(家に)ぶつかったりしました。
En la urbo To-ya maciya (Tooyako'onsen-tyoo), varmega-akvo enhavanta malsakan teraĵon multe fluas, tial la domoj ĉe la flanko de monto dispeciĝis, saltintaj ŝtonoj koliziis al la domoj.

Okake ta péne toy neya piyota neya poronno oka korka, tane utari sitcasnure kor oka.
オカケ タ ペネ トイ ネヤ ピヨタ ネヤ ポロンノ オカ コㇿカ、 タネ ウタリ シッチャㇱヌレ コㇿ オカ。

その後、ぐちゃぐちゃの土(泥流)やら火山灰やらがたくさんありましたが、今は人々が街を片付けているところです。
Post tio, malsaka teraĵo kaj vulkanpolvo kaj aliaj estas multaj, sed oni pure formetas.

Tunasno ne utari opitta hosippa wa apunno oka yak pirka sekor ku=yaynu.
トゥナㇱノ ネ ウタリ オピッタ ホシッパ ワ アプンノ オカ ヤㇰ ピㇼカ セコㇿ ク・ヤイヌ。

早く全員が帰宅できて安心して暮らすことができればよいと思います。
Mi pensas, ke pli bone eatas, se la ĉiuj loĝantoj frue revenas la hejmon kaj trankvile loĝas.


[目次に戻る] [ホームページに戻る] [Al Esperanta Enhavo]