[ホームページに戻る] [目次に戻る] [Al Esperanta Enhavo]

アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「急性胃腸炎の話」
アイヌタイムズ第59号(2014年5月10日 アイヌ語ペンクラブ発行)9ページ〜10ページから抜粋
アイヌタイムズ第59号日本語版(2014年9月30日 アイヌ語ペンクラブ発行)3ページから抜粋

Kyuusei-ityouen oruspe
急性胃腸炎 オルペ
急性胃腸炎の話
Rakonto pri akuta gastroenterito (stomaka kaj intesta inflamo)

注)アイヌタイムズの版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
3.
日本語ローマ字は、99式ローマ字を使用しています。
4. 緑字は、エスペラント(語)です。


Tap uhunak, ekuskonna k=ossike arka wa ku=soyokari wa ayne, sino ku=honi arka ka ohonno an ruwe ne.
タ ウフナ、 エクコンナ コッシケ アカ ワ クソヨカリ ワ アイネ、 シノ クホニ アカ カ オホンノ アン ルウェ ネ。
最近、急におなかが痛くなって、下痢が出て痛みが長く続きました。とても痛かったです。
Anta kelkaj tagoj akute min doloris la ventro, kaj mi laksis kun longa doloro. Tio estis tre mordanta.

Byouin or un k=arpa akusu, isa "Ne tasum Kyuusei-ityouen ne." sekor en=ye ruwe ne.
病院 オ ウン カパ アクス、 イサ "ネ タス 急性胃腸炎 ネ。" セコ エンイェ ルウェ ネ。
病院に行くと、急性胃腸炎だと医者に言われました。
Kiam mi iris hospitalon, la kuracisto diris, "Via malsano estas akuta gastroenterito (stomaka kaj intesta inflamo)."

Uisuru neya saikin neya k=ossike ta earkinne poronno an wa, oro wano asin gasu ani ku=honihi sipisese yak ye.
ウイルス ネヤ 細菌 ネヤ コッシケ タ エアキンネ ポロンノ アン ワ、 オロ ワノ アシン ガス アニ クホニヒ シピセセ ヤ イェ。
ウイルスや細菌が腸の中でいっぱい増えて、そこから出るガスでお腹が膨れたそうです。
Li diris, "En via intesto viruso kaj mikrobo tre multi゙as, kaj via ventro 疱elis pro la gaso ellasita de ili".

Ku=honihi tayko koraci sipisene ruwe ne.
クホニヒ タイコ コラチ シピセネ ルウェ ネ。
おなかが太鼓のように膨れていました。
Mia ventro 疱elis kiel tamburo.

K=e yakun naa wen kusu, ohonno supootu-dorinku ku=ku patek ki ruwe ne.
ケ ヤクン ナア ウェン クス、 オホンノ スポーツドリンク クク パテ キ ルウェ ネ。
食べるとますますひどくなるので、しばらくポカリスエットやアクエリアスを飲むだけにしました。
Man゙i ion pli malbonigis mian sanstaton. Tial mi nur trinkis la izotonajn trinka瀰jn "pokarisuetto" a "akueriasu" dum kelkaj tagoj.

Kusuri ku=ku wa, nep ka somo k=e kor k=ossike ku=sinire wa wakka ku=ku yak pirka hawe ne.
薬 クク ワ、 ネ カ ソモ ケ コ コッシケ クシニレ ワ ワッカ クク ヤ ピカ ハウェ ネ。
薬を飲んで、何も食べずに胃腸を休ませるとか水分を取ったりするのがよいそうです。
Onidire, estas efike, preninte medikamenton, preni akvon kaj ripozigi la stomakon kaj la inteston sen man゙i.

Norouirusu wano kansensei-ityouen sekor a=ye tasum i=koturse hi ka an ruwe ne.
ノロウイルス ワノ 感染性胃腸炎 セコ アイェ タス イコトゥセ ヒ カ アン ルウェ ネ。
ノロウイルスで感染性胃腸炎という病気になることがあります。
Povas esti, ke oni suferas de la malsano "Infekta gastroenterito" pro la Noro-viruso. Kaj vintre multa estas la okazo, ke "Akuta gastroenterito" estas "Infekta gastroenterito".

Mata orta kyuusei-ityouen poroser kansensei-ityouen ne.
マタ オタ 急性胃腸炎 ポロセ 感染性胃腸炎 ネ。
冬場には、急性胃腸炎が感染性胃腸炎である場合が多いです。
Vintre trovi゙as multe da pacientoj infektitaj de Noro-viruso.

Mata an kor norouirusu i=koturse enitan pe ne wa, ponno ponno (10-100 ko) ka oka yakun i=koturse ruwe ne.
マタ アン コ ノロウイルス イコトゥセ エニタン ペ ネ ワ、 ポンノ ポンノ (10-100個) カ オカ ヤクン イコトゥセ ルウェ ネ。
冬になるとノロウイルスがうつりやすく、わずか10〜100個でも感染します。
Kiam homan korpon invadas nur de dek ゙is cent tiuj virusoj, oni estas infektita.

Rapok ta, yayan syokutyuudoku-kin anakne poronno (suuzyuumam-suuhyakumanko) a=tumama or a=omare yak easir i=koturse p ne kusu, norouirusu anakne sino i=koturse enitan pe ne kuni ku=ramu.
ラポ タ、 ヤヤン 食中毒菌 アナネ ポロンノ (数十万数百万個) アトゥママ オ アオマレ ヤ エアシ イコトゥセ ネ クス、 ノロウイルス アナネ シノ イコトゥセ エニタン ペ ネ クニ クラム。
一般の食中毒菌(サルモネラ菌など)は数十万〜数百万個が体内に入らないと感染・発症しないので、ノロウイルスは感染しやすいのがわかります。
リeneralaj mikroboj ka窘antaj tokisi゙on pro man゙a瀰, ekz. salmonelo, nur infektas a infektas kaj malsanigas homon nur kiam ili invadas korpon kun la nombro de kelka-centoj mil ゙is kelka-milionoj. Tial kompreni゙as, ke oni estas infektita pli facile je la Noro-viruso ol tiuj.

A=tekehe uirusu us akusu, a=kere doanobu neya ipe neya or wano tasum i=koturse p ne ruwe ne.
アテケヘ ウイルス ウ アクス、 アケレ ドアノブ ネヤ イペ ネヤ オ ワノ タス イコトゥセ ネ ルウェ ネ。
ウイルスがある手からドアノブなどを介して感染したり、調理したものを食べたりしてうつります。
Oni estas infektita per porda anso tu疂ta de mano de infektitoj a per man゙a瀰 preparita de infektitoj.

Ne tasum an kor 24-48 zikan okake ta soyokari=an wa, atu=an wa, ponno mawekor=an hi ka an.
ネ タス アン コ 24-48時間 オカケ タ ソヨカリアン ワ、 アトゥアン ワ、 ポンノ マウェコラン ヒ カ アン。
病気になって24〜48時間たつと下痢や嘔吐、微熱などの症状が出てきます。
Kiam 24- 48 horoj pasas de infekto, oni laksas, vomas kaj ekhavas febreton.

Ne tasum somo i=koturse kunine, kanna kanna pirkano tekehuraye=an hi iyotta pirka p ne ruwe ne. A=askepetuturu ka, a=askeetupsike ka, a=amihi ka, pirkano a=huraye yak pirka.
ネ タス ソモ イコトゥセ クニネ、 カンナ カンナ ピカノ テケフライェアン ヒ イヨッタ ピカ ネ ルウェ ネ。 アアケペトゥトゥル カ、 アアケエトゥシケ カ、 アアミヒ カ、 ピカノ アフライェ ヤ ピカ。
病気がうつらないように、指の間や指先、爪の間も念入りにきちんと手を洗うというのが大事なようです。
Gravas, ke oni lavu la manojn atente speciale lokon inter unuj fingroj kaj aliaj fingroj kaj pinton de fingroj kaj ungojn por eviti infektadon.

Norouirusu arukooru ani a=ronnu eaykap.
ノロウイルス アルコール ani a=ronnu eaykap.
ノロウイルスはアルコールでは死にません。
Oni ne povas mortigi Noro-viruson per alkoholo.

Ensokei-hyouhakuzai neya sesek wakka (85 do akkari, 1 pun akkari) neya ani a=ronnu easkay ruwe ne.
塩素系漂白剤 ネヤ セセ ワッカ (85度 アッカリ、 1分 アッカリ) ネヤ アニ アロンヌ エアカイ ルウェ ネ。
塩素系漂白剤や熱湯(85度以上1分以上)で消毒します。
Oni devas sterilizi ゙in per klora blankigilo a varmega akvo (pli varme ol 85℃ kaj pli longe ol 1min.)

2013/14 siizun or ta (2013 pa 9 cup or wa) 2013 pa 12 cup 22 to wano 12 cup 22 to pakno (2013 pa dai-51-syuu) ne tasum utar iyotta inne. (Hokkaidou or ta Zenkoku or ta)
2013/14 シーズン オ タ (2013 パ 9 チュ オ ワ) 2013 パ 12 チュ 22 ト ワノ 12 チュ 22 ト パノ (2013 パ 第51週) ネ タス ウタ イヨッタ インネ。 (北海道 オ タ 全国 オ タ)
2013/14年シーズン(2013年9月から)では、感染性胃腸炎は、2013年12月16日から12月22日まで(2013年第51週)で一番多かったです。(北海道で、全国で)
De la 51-a semajno de la jaro 2013 (ekde la 16-a de dec. 2013 ゙is la 22-a de dec.) malsanuloj pri infekta gastroenterito estas la plej multaj el malsanuloj de ンiu samajno de la sezono de la jaroj 2013/14, t.e. de sept. 2013 ゙is aug. 2014. (kaj en la gubernio Hokkajdo kaj en la tuta Japanio) [リisdatigo: feb. 2014 ]

http://www.iph.pref.hokkaido.jp/kansen/603/hokkaido/transition.html (japane)



アイヌタイムズをご購入していただける方がお知り合いでいらっしゃいましたら、お声をかけていただけると大変うれしく思います。

(購読連絡先:〒055-0101 北海道平取町二風谷80-25 萱野志朗宛)


[目次に戻る] [ホームページに戻る] [Al Esperanta Enhavo]