[ホームページに戻る] [目次に戻る]
アイヌ語新聞「アイヌタイムズ」の記事「ハワイ語で書かれた本」
(第35号、2005年(平成17年)9月30日(金)アイヌ語ペンクラブ発行 10ページ〜12ページを引用)
(第35号日本語版、2005年(平成17年)12月31日(土)アイヌ語ペンクラブ発行 4ページを引用) 

Hawai itak ani a=nuye kampisos
ハワイ イタ アニ アヌイェ カピソ


La libro en la havaja lingvo

注)版権は、アイヌ語ペンクラブにあります。

注)1. 赤字は、アイヌ語です。
2. 赤字のイタリック文字は、日本語です。相当することばが、アイヌ語にありませんでした。
3.
山形記号「^」は、日本語の長母音を示しています。
4. 紫字は、ハワイ語です。
5. 緑字は、エスペラント(語)です。

原本の題名 - La titolo de la originala libro -

He mo ‘olelo p枳ole Kepan no ka po ‘e li‘ili‘i ‘o Koropokkur
小さな人コロポックルの日本の短いお話
La japana mallonga rakonto pri malgranga homo Korpokkur




この文は、Shift_JIS X0213 のフォントを指定していません。

このページを表示させるには、Windows Me以前のシステムでのNetscape 3.x や 4.x azur(azurは Windows 98 〜)MacOS 9.2以前のシステムでのNetscape 3.x や 4.xiCabをお使いになり、Shift_JIS X0213 のフォントを指定してください。

Windows XPMacOS Xでは、azurを使うと、ユニコード3.2に準拠しているフォントを指定することによって、このShift_JIS X0213 に準拠したWebページを表示させることができます。
また、MacOS X ver10.4.11 〜でダウンロードされるSafari ver.3.0.4 〜 を用いると、表示→テキストエンコーディング→日本語(Shift JIS X0213)というエンコーディングが機能するようになりました。Unicode 3.2 に対応しているフォントで表示されます。MacOS X ver10.3 以前でダウンロードできるSafari ver.1.1では、Safari→環境設定→テキストエンコーディング→日本語(Shift JIS X0213)というエンコーディングが選択できましたが、機能してませんでした。

ソースを編集する時は、Alpha for Windows XP や Netscape Composer 4.78 for Windows Me や テキストエディット for MacOS X や Jedit X for MacOS Xをお使いください。



Tup uhunak, Hawai itak ani a=nuye kampisos ku=nukar akusu, Korpokkur oruspe an ruwe ne.
トゥ ウフナ、ハワイ イタ アニ アヌイェ カピソ クヌカ アクス、コポック オルペ アン ルウェ ネ。
この前、ハワイ語の本を読むと、コロポックルの話がありました。
Auta稙 mi legas la libron pri la havaja lingvo, trovi゙as rakonto pri Korpokkur (la signifo: homo sub petazito).

 

Teeta anakne, aynumosir ta, tan Hawai or un Menefune neno an pon utar oka ruwe ne.
テエタ アナネ、アイヌモシ タ、タン ハワイ オ ウン メネフネ ネノ アン ポン ウタ オカ ルウェ ネ。
I ka manawa kahiko, ua noho ka po‘e li‘ili‘i ‘o e like me ka Menehune o Hawai‘i nei i I嗔ana.
「古い時代に、日本に、ここハワイのメネフネと同じく小さな人々が住んでいました。
Iam en Japanio lo゙as malgrandaj homoj kiel Menehune el Havajo.


 

Ne utar aynuitak ani Korpokkur sekor rehe an utar ne ruwe ne.
ネ ウタ アイヌイタ アニ コポック セコ レヘ アン ウタ ネ ルウェ ネ。
Kapa ‘ia l嗅ou ‘O Koropokkur. He hua ‘柩elo Ainu k拱a.
その人たちは、アイヌ語でコロポックルという名の人たちです。
Tiuj estas homoj nomitaj Korpokkur en la aina lingvo.

 

"Korpokkur" itakipehe anakne "pon utar" ne ruwe ne.
(Korka, "kor-pok-kur" anakne "korkoni corpok un kur" ne kuni a=nukar ruwe ne.)
"コポック" イタキペヘ アナネ "ポン ウタ" ネ ルウェ ネ。
(コカ、"コ-ポ-ク" アナネ "ココニ チョポ ウン ク" ネ クニ アヌカ ルウェ ネ。)
He po‘e li‘ili‘ei ‘o ka mana‘o o ka hua ‘柩elo.
『コロポックル』の意味はアイヌ語で『小さい人たち』という意味です。
[註:しかし、コロポックルは『フキの下にいる人』であると読めます]
"Korpokkur" signifas malgrandajn homojn aine.
(Noto: Sed "Korpokkur" estas interpretita kiel homo sub petazito la稷itere.)

 

Hokkaido sekor a=ye mosir ta patek oka ruwe ne.
北海道 セコ アイェ モシ タ パテ オカ ルウェ ネ。
Ua noho l嗅ou ma ka mokupuni ‘O Hokkaido wale n.
彼らは北海道という島にだけ住んでいました。
Ili lo゙as nur en la insulo Hokkajdo.

 

Sisamitak ani huki sekor a=ye p (korkoni) corpok ta okay pe ne ruwe ne.
シサミタ アニ フキ セコ アイェ (ココニ) チョポ タ オカイ ペ ネ ルウェ ネ。
Ua noho l嗅ou ma lalo o kekahi mea ulu i kapa ‘ia ‘o fuki ma ka ‘柩elo Kepan.
日本語でフキと呼ばれるもの(ココニ)の下に住んでいたのでした。
Ili lo゙as sub a瀰 nomita "fuki" (, nome petazito - "korkoni" aine) japane.


 

Korham aptokikunpe koraci an pe ne wa, siporo p ne yak a=ye.
コハ アトキクンペ コラチ アン ペ ネ ワ、シポロ ネ ヤ アイェ。
Weliweli ka nui o ka lau e like me ka nui o ka m嗄alu.
フキの葉は傘のようなもので、とても大きいものだといいます。
Oni diras, ke la folio de la petazito estas kiel ombrelo, kaj tre granda.

 

Ne utar ikasuy rusuy pe ne.
ネ ウタ イカスイ ルスイ ペ ネ。
Makemake l嗅ou e hana, a ua k枳ua n ho ‘i l嗅ou i ka po‘e Ainu.
その人たちはアイヌの人たちの手助けをしたがるのです。
Tiuj emas helpi ainojn.

 

Kusu, aynu utar anakne, yayirayke kor, mokor etoko ta korham ka ta keraan pe anu ruwe ne.
クス、アイヌ ウタ アナネ、ヤイライケ コ、モコ エトコ タ コハ カ タ ケラアン ペ アヌ ルウェ ネ。
No laila, ua kau iho ke Ainu i n mea ‘ono i luna o ka lau fuki ma mua o ko l嗅ou hiamoe ‘ana no ka po‘e li‘ili‘i ‘o a mahalo i l嗅ou.
そのため、アイヌの人たちは、感謝しながら、眠る前にフキの上においしいものを置きました。」
Tial ainoj danke metas bongusta瀰 sur la petazito auta la ekdormo.

 

Sekor a=nuye wa an pe ne korka, Hawai uwepeker "Menefune" neno an oruspe ne kuni a=ramu uske ka an pe ne ruwe ne.
セコ アヌイェ ワ アン ペ ネ コカ、ハワイ ウウェペケ "メネフネ" ネノ アン オルペ ネ クニ アラム ウケ カ アン ペ ネ ルウェ ネ。
と書かれていますが、グリム童話「小人のくつ屋」と似たような話だと思われる所もあるのです。
Sed la parto de tio estas simila al la fabelo de la Fratoj Grimm "La 疼isto kaj la elfo" la mia penso.


 

Aynu uwepeker anak ponno sinnano an.
アイヌの昔話は少し違います。
Tio estas iom malsama kiel aina malnova rakonto.

 

K=eraman pe anak ene an hi;
ケラマン ペ アナ エネ アン ヒ;
私が知っているのは以下の通りです;
Mi scias jenan rakonton;


 

"Korpokkur nuynak kor aynu cise or ta cep anu wa arpa p ne a korka, sine an to ta aynu orowa tekehe a=kisma wa katuhu a=nukar kusu, ikesuy wa isam ruwe ne." sekor an oruspe neno an pe ne ruwe ne.
"コポック ヌイナ コ アイヌ チセ オ タ チェ アヌ ワ アパ ネ ア コカ、シネ アン ト タ アイヌ オロワ テケヘ アキマ ワ カトゥフ アヌカ クス、イケスイ ワ イサ ルウェ ネ。" セコ アン オルペ ネノ アン ペ ネ ルウェ ネ。
「コロポックルは隠れて人間の家に魚を置いていくのですが、ある日人間に手を捕まれて姿を見られたので、怒り去ってしまいました」という話のようなものです。
"Korpokkur ka疇 metis fi痂n al homa hejmo, sed iam unu kaptis la manon kaj vidis la figuron, tial tiu kolere foriris."



a-, i-, u-, e-, o- は、マクロンという直線が付いたラテン文字で成り立っている。マクロンは、もともと母音の上に位置します。ハワイ語の中では、長母音に用いられる。このマクロンは、ハワイ語で「カハコー」と言われます。

a-, i-, u-, e-, o- konsistas el latinaj literoj kun rekto nomita makrono. La makrono origine situas super la vokaloj. En la havaja lingvo tiu estas uzita por longvokala signo. La makrono estas nomita << kahak >> havaje.

En la havaja lingvo la << ‘ >> origine estas litero reversanta la apostrofon. Tiu estas nomita << ‘okina >> havaje. La litero indikas glotan plosivon. Tiu anka estas nomita << maldekstra unuopa citilo >> a << malferma unuopa citilo >>.

Menehune: Homoj el la legenda raso a malgrandaj homoj, kiuj laboras, por fari lageton, vojon, sanktejon kaj aliajn nokte. Se ne povi fari unu nokte, ili lasis nekompleta瀰jn en la sama stato.


ラi tiu pa゙o estas citita el la 10-12 pa゙on en la 35-a numero de "AinuTimes" eldonita en la 30-a do septembro 2005 de ainugo-pen-klubo. Parto de la havaja lingvo estas citita el jena libro: ロOレI Kakuko, Emily.A.Hawkins: Elementa libro pri la havaja lingvo (Hawai-go Ny仁on), Tairjuusja, 1990, p.115


[目次に戻る] [ホームページに戻る]